"Si tým, čo ješ!" Anthelme Brillat- Savarin...ujo Google vraví, že to vraj povedal. :-D

A pre nás to teda znamená, že sme smažené kurčatá s jemnou krémovou omáčkou. To je kapurková večera, ktorú sme sa rozhodli vychutnať posledný kórejský večer. A keďže už nejaké tri dni vypaľujeme červíka "Sodžusíkom", t.j. pálenka Sodžu s džúsom, tak nechceme ani tentokrát pretrhnúť našu alkoholickú reťaz. 

Posledné dni sme trávili prevažne doma, pričom Zuzka využila tento voľný čas na štúdium hydrodynamiky. Ja zase usilovne váľam šunky na gauči a podporujem Zuzku v učení. Je veľmi ľahké zvyknúť si na takýto povaľačský život, ktorý tu vedú naše spolubývajúce.

Minulý týždeň sme stihli baseballový zápas, ktorý nás takmer unudil k smrti. A to sme pred zápasom poctivo študovali pravidlá. Keďže sa ale hráči domáceho  tímu a taktiež ich súperi nevedeli ani trafiť baseballovou palicou do loptičky, tak nás športový entuziazmus rýchlo prešiel. A to sme sa k štadiónu ešte raz vrátili následujúci deň. Večer pred tým sme totiž boli dohodnuté s Američanmi, ktorí ale meškali, tak sme to vzdali a znechutene sme sa vrátili domov. Ďalší zápas sa konal hneď na druhý deň, tak sme išli iba my dve. Najhoršie ale na tom celom bolo, že nám ochranka vzala našu Sodžu fľaštičku, už keď sme sedeli na naších miestach, aj napriek tomu, že nám kontrolujúca teta pri vchode naše pitíčko nezakázala. Takáto nespravodlivosť sa nám teda stala!!! O to bolo naše utrpenie počas zápasu dlhšie a intenzívnejšie.

Čaká nás ešte najväčšia výzva, a to napchať oblečenie a ostatné suveníry do kufrov.

Okrem balenia sme dnešok strávili v Art centre hraním sa s malými Kórejčatami.

Ah! Zbehlo to teda poriadne rýchlo. Tak, ako sa nám nechcelo uveriť, že cestujeme do Kórey, tak sa nám teraz nechce veriť, že sa kórejské dobrodrúžstvo končí a my sa vraciame domov.

No a keďže nám sa každý deň stane niečo vtipné, tak sľubujem posledný príspevok o našom návrate domov.