Štvrtok sme začali peknou poctivou prácou v Hagwane, kde utierame lavice od prachu a trochu povysávame podlahu. A večer sa skončil kradnutím zvyškov kórejskej pizze z vedľajšieho stola. Pri samotnom čine sme boli tak nápadne podozriví, že aj slepý a hluchý nás musel vidieť. No, ale nechať dva kúsky nedotuknutej pizze potkanom? To mi srdce trhá.

Ak by sa niekomu nastkytla možnosť navštíviť zoologickú záhradu v Gwangju, tak my vám môžeme iba poradiť. Nechoďte! Teda pokiaľ vám nevadí pohľad na zúbožené vyhladované zvieratá v tesných klietkach, ktoré pijú z mláky prasknutého potrubia. A to je jedno či ide o vlka alebo korytnačku. Podobne hroznú zoo som zažila v Spišskej, kde o pojme welfare zrejme nikdy nepočuli. Vážne ľudia! To naozaj chcete svojim detiskám ukazovať "prírodu"  v takom stave?!

Pred týmto otrasom sme ale mali možnosť súcitiť s holywoodskými celebritami. Pri vstupe do areálu parku nás obkľúčilo asi štyridsať indonézskych dievčat, ktoré prišli na školský výlet. Asi sme sa im zdali veľmi exotické ako nejaké superstar, a tak neustále pýtali o spoločnú fotku a "selfíčka". Nemohli sme sa so Zuzkou nikam pohnúť. Boli všade! Potom ma oddelili od Zuzky a začali porovnávať moju farbu pokožky na ruke s ich farbou a ohromne sa pritom zabávali, že aká som biela! Zuzka si zatiaľ vytvorila vlastný hárem, ktorý máme aj odfotený. Už to začínalo byť zúfalé, lebo dievčatá nás skrátka nechceli pustiť ďalej. Keď sa nám nakoniec podarilo doslova utiecť, boli sme v takom šoku, že sme ani nevedeli kam kráčame. Chápeme teda pocity svetových hercov a herečiek. Ku zoo sme sa odmietli odviezť vláčikom, lebo to by znamenalo ísť spolu s týmito puberťáčkami. A keď sa neskôr vláčik plný indonézskeho háremu blížil naším smerom, tak sme skočili za kríčky. Šokovaná Zuzka odmietala z kríkov výjsť. :-D Našťastie išli dievčatá do vedľajšieho lunaparku a my sme mohli pokračovať do úbohého zoo.

Práve nám Fínka, ktorá tu býva a "pracuje", vypaľuje oči cibuľou. Po týždni sa rozhodla, že uvarí tekvicovú polievku. Zatiaľ iba zamorila vzduch kyselinou sírovou a kuchyňa vyzerá ako po bombardovaní Hirošimy. Ale čakať veľký zázrak od dievčaťa, ktoré si myslí, že arašidové maslo lieči rakovinu a čokoladové guličky do mlieka sú dobré na pleť a vlasy, sa asi neoplatí. Zatiaľ nám toto leto medzi týmito ľudmi pridáva poriadne na sebavedomí.