Víkend nám teda rýchlo zbehol. Najmä asi preto, lebo to boli tri najlepšie dni z celého kórejského dobrodružstva! Busan je úžasné mesto, ktoré kľudne strčí Soul do vrecka. Ak chce niekto stráviť dovolenku v JK, tak Busan je to pravé orechové. Voda a pláže sú čisté a nepreplnené turistami. Ale musíte rátať s veľmi otravnými plavčíkmi, ktorí vás nepustia ani päť metrov k bojkám. Tie sú samé vzdialené od pobrežia približne pätnásť metrov, takže veľmi si nezaplávate.  Ale ich úzkostlivý strach z topiacich sa ľudí sa dá chápať, keďže Kórejčania nevedia plávať a do vody bez nafukovacích kolies a vesty nevojdú ani za svet. Na druhej strane nám plavčíci liezli na nervy, pretože zhromažďovali ľudí, a teda aj nás, do najväčších vĺn, len aby mali ľudí dva metre od brehu. Takže vás to tam logicky najviac oplieskalo o dno. Niekedy kórejskú inteligenciu preceňujeme! :-D

Busan je asi trojmilionové mesto, významná turistická oblasť, kde narazíte na mnohých Američanov a sem-tam aj tá Európa. Domáci sú teda zvyknutí na cudzincov, až do chvíle, kým si oblečiete bikinky! :-D Toľko otočených mužských hláv za celý život už na Slovensku nezažijem. Oh! A jeden milý pán, ktorý vedel veľmi dobre po anglicky, nám povedal, že by sme sa mali prihlásiť na súťaž  Miss Slovakia! Že sme jednoznačné kráľovny! Okey, dosť bolo chvastania sa!

Ale počas týchto zopár dní sme stretli naozaj množstvo ľudí, ktorí vedeli aspoň trochu komunikovať v angličtine a nás to neustále tešilo. 

Dni bol nádherné slnečné, bez dažďa, čo nám vyhovovalo v rámci nášho all inclusive pobytu. "Raňajky do postele" sa začali nosiť už okolo deviatej ráno a obed si stačilo kedykoľvek zavolať. Mali sme nádherný výhľad na more každý deň a noc. Ubytovanie priamo na pláži. No čo viac si môže dovolenkár želať?! Keď zafúkal vetrík, tak bola aj klimatizácia. A taký luxus vás vyjde iba na... dva spacáky a štipku odvahy či vás nevyhodia v noci z pláže a pokutou vo vrecku. :-D So Zuzkou sme sa rozhodli prežiť tri dni ako hipisáčky/bezdomovkyne, aby sme si viac vážili, že máme domov. Náš denný režim vyzeral asi takto. V piatok sme prišli autobusom do Busanu. Prvá v poradí bola pláž a obed. Investovali sme tiež do slnečníka, pretože Oskar bez ľútosti tieto dni pálil pokožku. Podvečer sme nasadli na metro a naše pátranie po festivale mohlo začať. Moje srdce sa naplnilo šťastím, keď som z diaľky zbadala obrovské pódium. Celý festival bol zadarmo a nikto vám pri vstupe nevyhadzoval fľaše s vodou, dokonca ani tašky s jedlom. Hneď prvý koncert sme sa poriadne vyskákali. Atmosféra bola neuveriteľná, a takto to pokračovalo až do nedele. Trochu sme sa nechali uniesť kapelami a neboli sme si isté, kedy ide posledné metro na náš nový ubytovací priestor. Vláčik sme nakoniec stihli, a keď už Zuzka začala pri mne driemkať, tak metro odrazu zastavilo na nejakej stanici a všetci ľudia vystúpili von. Konečná, prosím pekne! Ale nie na konečnej, jednoducho ďaleko od našej cieľovej stanice. Našťastie, sprievodca vedel po anglicky a vysvetlil nám, čo sa deje, a dokonca nám našiel medzi cestujúcimi dve Kórejčanky, ktoré mali tiež namierené na rovnakú pláž a chceli si vziať taxík. Vďaka tomuto šokovému zážitku sme sa mohli zviezť taxíkom po najdlhšom moste v Kórei, ktorý má až sedem kilometrov.  No a potom to prišlo! Nájsť si vhodné nenápadné miestečko, kde by nás prípadní policajti neobjavili. Pobrežie bolo ale preplnené ľuďmi viac večer, ako cez deň a promenádu pri pláži zaplnili miestni muzikanti. Na pláži si ľudia robili piknik a malé ohňostroje až do rána. Keďže to bola prvá noc, tak sme boli v strese, ako to dopadne a báli sme sa každého okoloidúceho neznámeho. Ale obavy boli zbytočné a ďalšiu noc sme už spali ako bábätká. 

V sobotu náš program začínal plážou a morom, poobede smer festival. Opäť skvelé kapely a nálada na nezaplatenie. A viete čo je najkrajší pocit na kórejskom festivale? Že pred vami môžu stáť aj stovky ľudí, ale vy v pohode vidíte na pódium. Lebo priemerná výška je asi do 160 cm a taktiež domáci nemajú vo zvyku vysadať svoje priateľky hore na plecia, ako sa to robí u nás. Záchody ostávajú záchodmi s toaletným papierom a klasickou hudbou vychádzajúcou z malého reproduktora na stene záchodu , žiadne smradľavé Toi-ky! Nikto vám nehodí na hlavu pohár s pivom, iba ak s vodou. Nikde na tráve obsahy žalúdka a chlapi používajú záchody namiesto kríčkov. A rozhodne si môžete nechať veci kdekoľvek, nikoho ani nenapadne vám niečo ukradnúť. My sme ale vycvičené na iné podmienky, takže peňaženky, jeden telefón :-D, a pasy sme vždy mali so sebou. Zvyk je železná košeľa. No to, že máte veci v bezpečí sme mohli zistiť, až keď si jeden chlapík nechal veľký fotoaparát v odkrytom stane, úplne bez dozoru.

Dobrovoľníci na festivale boli z nás dvoch nadšení a opäť zdôrazňujem, vedeli aspoň trošku po anglicky, čo pre nás znamená veľa. Dokonca sme poskytli jednej kórejske dievčine aj krátky rozhovor do miestného anglického rádia. 

Momentálne nás dosť mrzí, že sa nám Busan nepodaril v rámci dobrovoľníctva. Naše dobrodružstvo by gradovalo ešte viac. Aj napriek tomu sme si našu krátku dovolenku užili a teraz môžme regenerovať na normálnej izbe. Ja síce hrozne doštípaná od komárov a Zuzka s otlakmi na nohách, ale endorfíny sú vytrvalé a udržiavajú náš pocit šťastia. 

Busan, nikdy na teba nezabudneme!