Hádže s nami cestou autobusom v prvý deň našej práce a čože to započujem! Oppa Gangnam Style! Táto odrhovačka ma nikdy nebavila viac ako tu, priamo v krajine jej vzniku. Naberie to úplne iný level. Teraz mi to hučí v hlave, po prvýkrát bez toho, aby mi to vadilo.

Ráno sme sa boli prejsť na neďaleký Daein trh, opäť s jedlom, a po Art street, na ktorej nájdete malé obchodíky s umeleckými potrebami. Zuzku lákajú krásne tradičné konvičky na čaj, mňa zas nejaký tradičný štetec.

Poobede sme sa teda dopravili autobusom k Art Centre. Cesta trvá približne 30 minút od nášho hostela, takže mestská doprava je skutočne potrebná, aj keď extrémná. Samotné centrum je menšie, ako som si myslela. Tvoria ho tri miestnosti so stolíkmi, zásuvkami pre hračky, poličky s knížkami a podobné srandy pre deti. Zuzka mi vraví, aby som pre jej mamku spomenula, že IKEA je hlavný dodávateľ tohto zariadenia. :-D

Je to podobné našej družine, ale namiesto tridsiatich škriatkov má vychovávateľka  na starosť iba zopár detí.

Mysleli sme, že dnes budeme viac v centre, ale po pätnástich minútach, nás zavolali kolegovia na roznášanie letákov. Celý zvyšný pracovný čas sme sa venovali letákom. Ani nespočítam, koľkokrát som dnes niekoho oslovila kórejským pozdravom, píšem ako sa vyslovuje, "Aňio ha se jo!" Ale Kórejčania sú slušný národ a zoberú si papier, aj keď ho nepotrebujú. Hlavné je sa mierne ukloniť a usmievať sa na nich.

Počas výletov sa nám často stáva, že sa pri nás zastavia nejakí domáci a prihovárajú sa, odkiaľ sme, ako dlho tu chceme byť, čomu sa venujeme. Máme viac pocit, že v Gwangju sú ľudia uvoľnenejší a viac sa o vás zaujímajú ako v Soule. Okrem toho sme v autobuse stretli sympatického Američana, ktorý nám odporúčil vidieť niektoré miesta a takisto sa o nás zaujímal. Pracuje ako reportér a my sme sa pre zmenu pochválili naším blogom.

Čo viac stačí amatérskej blogérke k tomu, aby sa platonicky zamilovala?! :-DD