nedeľa 26. júla 2015

Národný park Mudeungsan je rozsiahla oblasť, ktorú vám hneď ako prvú možnosť odporúči ktorýkoľvek obyvateľ Gwangju. Autobus vás ku parku zavezie za pár minút smerom z  mesta a vy môžete svoju túru pohodlne začať z malej nákupnej dedinky, kde samozrejme, nesmie chýbať Starbucks či drahé značkové obchody s turistickou štýlovou výbavou. Kórejčania si veľmi potrpia na svoj výzor aj počas túry. Prevaha turistov je ale na strane starších čiperných dôchodcov. Mladých turistov tu tak ľahko nestretnete. Takže vyniknete nielen svojimi "nie-ázijskými" modrými očami, ale aj tým, že máte pod tridsať rokov a nenosíte termo značkové oblečenie. Hneď to vysvetlím. Každý kórejský turista sa totiž skladá z týchto hlavných zložiek: termo tričko s dlhými rukávmi, na ňom termo tričko s krátkymi rukávmi, dlhé trekové nohavice, termo rukavice na rukách, klobúk na hlave, šatka na tvári, slnečné okuliare a trekingové palice. No a ešte smartfóny, tie nesmú nikde chýbať. Pýtali sme sa našej známej Jenny, prečo je každý zahalený od hlavy po päty v oblečení, ktoré sa u nás skôr využíva v zime. Vraj to Kórejčania považujú za detoxikačnú kúru ako v saune a veľmi radi sa potia, aby vyplavili z tela všetko von. Veľmi radi sa potia!!! My sme sa dnes v horách teda neradi potili. Voda, ktorú pijete po ceste, z vás okamžite vychádza von, takže hoci nemajú skalnaté štíty ako naše veľhory, robiť turistiku v tejto krajine je poriadne náročné. 
V tomto národnom parku nájdete množstvo upravených chodníkov, častokrát pokrytých kobercom! Jednotlivé chodníky sú na mapách a v brožurkách farebne označené podľa náročnosti, od úplne ľahkých tratí aj pre kočíky s deťmi, až po náročné horolezecké cestičky. Ďalej máte označenia pre autobusové zastávky nachadzajúce sa okolo parku, toalety, budhistické kláštory, vodopády a najvyššie vrchy. Nič nie je viac autentickejšie ako kláštory v horách. Keď sme vošli do jedného kláštorného komplexu popri našej trase, práve prebiehala omša a mnísi sa nahlas modlili v starom kórejskom jazyku. Ľudia počas modlitby vstávajú a opätovne si kľakajú na mäkké podložky, šepkajúc kamsahamnida, po kórejsky ďakujem. 
Lesné chodníky sú upravené, spevnené a v ťažších prechodoch nájdete vybudované drevené schody pokryté gumou, aby vaše kĺby toľko netrpeli. Príroda je prekrásna a skôr máte pocit, že sa nachádzate niekde v Chorvátsku, pretože vás počas cesty neustále sprevádza zvuk cikád alebo miestnych kobyliek lezúcich po stromoch. Lesy sú tu zmiešané, vo vyšších úsekoch hôr prevažujú ihličnany podobne ako u nás. V lesoch tiež nájdete množstvo hríbov. Okrem plaviek sme našli aj suchohríby, ale viem si predstaviť aj nejakého dubáka niekde pod kríkom. Pôda je tu pre dubáky celkom vhodná a Kórejčania huby nezbierajú tak vášnivo ako u nás. 
Keď nás so Zuzkou počas túry predbehli asi štyri babky, tak som sa poriadne hanbila, ale súčasne ma to motivovalo začať objavovať krásy našej krajiny a pravidelne podnikať nejaké túry, aby som aj ja raz mohla byť tá čiperná babka-turistka. Zajtra očakávam kyselinu mliečnu vo svaloch a dúfam, že iba miernu bolesť. Bez nej to jednoducho nie je to pravé orechové!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára