Sme v budúcnosti! A to myslím úplne vážne. Na takýto kultúrny šok sa človek pripravuje dlhý polrok, ale keď sa to naozaj stane, tak vás to ovalí ako drevené budzogáne. Ale späť na let. Pri vstupe do lietadla ma zastaví francúzska letuška, ukáže na moju malú taštiku a vraví: "We didn´t know you were carrying an animal with you!" Mňa zaleje pot. Čože?! O čom tá "Francovka" rozpráva! Ako niekomu prebehne celý život pred očami, mne pred očami prebehol kompletný obsah mojej veľkej aj príručnej batožiny. A zisťujem, že žiadne zvieratko som si nezbalila. Potom letuška s lišiackym úsmevom ukáže na toho mojho ježka, ktorému hlava vytŕča z bočného vrecka taštičky. V tej mojej hlave sa udeje Veľký tresk a začnem sa smiať. :-D Zuzka počas letu ukazuje svoje perfektné vedomosti, keď si spontánne vypýta vo francúzštine jabĺkový džúsik, a potom to príde. Oblaky! Zuzka je nalepená na okienku a vysvetľuje mi, aký je rozdiel medzi cumulus a cumulonimbus, a ako vyzerajú nočné svietiacie obláčiky alebo noctilucent clouds. Po prílete do Paríža okamžite hľadáme náš ďalší gate a prechádzame za hranice Schengenu. No a tu začína iný svet, plný luxusu, drahých služieb a hlavne kožených kresiel. Kupovala by som si medzinárodné letenky už len kvôli letiskám. O ďalšom lietadle ani nevravím! Na sedadle pred vami je obrazovka s ovládačom a hracou konzolou. Ovládač sa dá vytiahnuť zo sedadla ako telefón a na boku má čítačku na magnetický pásik vašej platobnej karty. Potom sa snažíme ten ovládač zasunúť späť do sedadla. Zuzka to vyriešila jemným natlačením celého prístroja aj so šnúrou. Mne to tam jemnou silou nejde, tak volím taktiku rehotu a "pchania". Večera sa podáva! Máme na výber French cuisine alebo Korean cuisine a množstvo alko alebo nealko nápojov. Tak si vyberieme z každého menu a labužnícky ochutnávame. Neskôr sme dostali aj nanuky. Jeeej! Po 10 hodinovom lete už teda konečne pristaneme v tej budúcnosti. Zvládli sme pomerne dlhé čakanie na imigračnom a po nájdení našich kufrov meníme nejaké tie wony a kúpime si lístok na autobus. Po hodinovej jazde diaľničným obchvatom okolo Soulu, mimochodom toto mesto nemá konca kraja, vystúpime na Sadang station a vystískame našu kamarátku Seung Ju. Tá nám hovorí, že býva len 15 minút od zastávky, avšak zabudne spomenúť, že je to skoro na vrchole kopca. Takže sme spálili posledné kalórie predchádzajúcej večere. Opäť jeeeej!!!