18. máj, rok 1980

Deň, kedy kórejská armáda postrieľala, uväznila alebo mučila tisíce nevinných ľudí. Medzi nimi boli najmä študenti, obyvatelia Gwangju, ženy, starí ľudia a deti. A dôvod? Tejto udalosti predchádzali demonštrácie mladých študentov, ktorí chceli v krajine demokraciu a nie nastupujúcu vojenskú diktatúru. V roku 1979 bol vtedajší prezident Park Jeong Hui on zavraždený a rok po jeho smrti bolo nastolené stanné právo Chan Doo Hwanom a jeho bandou prívržencov. To vyvolalo vlnu demonštrácií a odporu najmä vo väčších mestách. Gwangju sa stalo hlavným miestom pro-demokraticky mysliacich lídrov protestov. Armáda vyslala na protestujúci dav oddiel výsadkárov, ktorí dostali povel strieľať do ľudí alebo ich ubiť k smrti. Najtvrdšie vyvražďovanie obyvateľstva tohto mesta trvalo 10 dní, pričom vláda dokázala tieto udalosti utajiť ďalších 10 rokov. Ľudia sa však dokázali postaviť proti vojenskej okupácii mesta a vytvorili akúsi domobranu, pričom sa vyzbrojili zbraňami prevažne z miestnych policajných staníc. Armáda však do Gwangju vyslala ďalšie oddiely, tentokrát aj s vrtuľníkmi, stíhačkami a tankami. Mesto bolo odkázané na vlastné zásoby jedla, pitnej vody a zbraní. Vojaci odstrihli všetky telefónne linky mesta, preto nebola možná komunikácia s vonkajším svetom. Svedkom týchto udalostí boli aj zahraniční reportéri pracujúci v Gwangju, ktorí sa pokúšali o spojenie,a najmä fotenie a natáčanie tejto hrôzy. Oficiálne správy tvrdili, že počas nepokoj zahynul iba jeden civilista a piati vojaci. V skutočnosti sa počet obetí pohybuje okolo 4 406, z toho 154 ľudí bolo zabitých, 76 nezvestných a 4 176 zranených a/alebo zatknutých. No to sú stále iba približné čísla a vyšetrovania vedú až k číslu 7 500 obetí. Nikdy sa však presný počet nezistí. Armáda telá zabitých ľudí hádzala do spoločných hrobov alebo ich pálila. Protesty ľudí boli po desiatich dňoch potlačené. 

Ďalšie informácie udávajú, že v roku 1981 Chan Doo Hwan, líder Demokratickej spravodlivej strany, zodpovedný za tento masaker,bol opätovne zvolený za dvanásteho prezidenta v Južnej Kórei. Predtým si ešte Chan stihol zaletieť do Spojených štátov na pokec s Reganom.

V roku 1996 bol Hwan obžalovaný zo sprenevery 950 miliárd wonov vo forme ilegálnych fondov vedených počas jeho úradu. Ešte toho roku bolo päť ľudí, medzi nimi Hwan, zatknutých a usvedčených z udalostí v roku 1980. Hwan bol odsúdený na trest smrti, zvyšok spolupáchateľov bolo poslaných do väzenia na doživotie. Americké noviny "The Los Angeles Times" vydali reportáž o spoluúčasti vojenskej mobilizácie na Gwangju v rámci Korea-US spojeneckých síl. Dokonca článok informuje, že prezident Jimmy Carter poslal svojho vyslanca prezidentovi Hwanovi s plánom podpory ďalších vojenských krokov. 

Pri meste Gwangju dnes stojí veľký pamätník a cintorín obetí, ktorých telá boli identifikované a pochované na tomto mieste. 

V dejepise sa učíme iba o konflikte medzi severom a juhom, ale demokracia sa v Južnej Kórei rozvíjala až po roku 1996. O to viac nedokážeme pochopiť, ako mohla Kórea tak rýchlo ekonomicky rásť a otvára nám to oči o skutočnom svete. A nie tak ďaleko od nás Slovákov sa práve dejú podobné udalosti a stále len trpia nevinní ľudia. Koľko pamätníkov ešte treba na to, aby sa zmenilo kruté sobecké myslenie druhu "homo sapiens" ?

Toto nie sú iba obyčajné prázdniny dvoch mladých naivných študentiek. Toto leto je pre nás skutočná škola života.