Dnes sme boli naším šéfom pozvané spolu s ďalšími dobrovoľníkmi na obed, lebo sme tieto dva dni pracovali, aj keď sme mali mať voľno. Blíži sa totiž oficiálne otvorenie Art centra, takže sme neustále rozdávali letáky. A ako to vidíme ďalej, budeme v tom pokračovať aj potom. Už sa mi o nich sníva!

Vyskúšali sme ďalšiu kórejskú špecialitu Shabu Shabu. Pri stolovaní sedíte na vankúšikoch na zemi a pred vami sa varí vývar, do ktorého Kórejčania postupne primiešavajú rôzne ingrediencie. Môže to byť mäso, šalát, huby, rezance, plnené pirohy, zvláštne rybacie guľôčky, rôzne druhy zeleniny. Samozrejme, okolo tohto variaceho sa vývaru sú na stole položené misky s ďalšími druhmi šalátov, ryže, omáčok a Kimchi. Za celý život som toľko "zeleného" nezjedla. Mimochodom, Kórejčania sú jediní v Ázii, ktorí používajú kovové paličky a jedia aj lyžicou. Dozvedeli sme sa, že v Kórei sa je z misky položenej na stole, kým v Japonsku je skôr zvykom misku držať v ruke. Ak niekomu napríklad nalievate vodu alebo niečo podávate, jemne si podávajúcu ruku podopriete druhou voľnou rukou na znak úcty. Musíte si tiež dávať pozor, aby ste nezapichli paličky alebo lyžicu do jedla v spoločnosti, pretože to znamená pamiatku ku zosnulému. Asi by to teda oproti vám sediacemu hosťovi bolo mierne nepríjemne, keby ste si ho uctievali ako zosnulého. Potom sme dostali kratšiu ekonomickú prednášku o Číne, a že každá ázijská krajina Čínu neznáša, lebo si vraj skrátka berie všetko, čo chce. Ako našu pešiu zónu v Prešove asi. :-D

Po tomto výdatnom obede sme sa opäť pustili do letákov, až kým sa nespustil leják. Pršať má vraj celý týždeň, preto chystáme nejaké to múzeum. Pondelok už máme skoro za sebou, takže by mali byť múzeá otvorené. Dúfame!