Krok za krokom zdoláva takmer každá kórejská babka kilometre mestských parkov. Tieto športovkyne ma neskutočne fascinujú! Škoda, že u nás majú starenky radšej pozeranie úžasne emotívnej sobotňajšej Pošty či polepšeného sukničkára Alejandra, ktorý si v poslednej časti vezme za ženu slepú mníšku z mafiánskej rodiny. Každopádne, viem, že úroveň starostlivosti o dôchodcov a ich dôchodky nemôžem porovnávať, no myslím si, že keby bola u nás lepšia osveta pravidelného cvičenia a pohybu, tak by aj tie umelé kĺby robili menšie problémy. Nemuseli by byť totiž vôbec umelé. Kúpiť si botasky a začať pravidelné prechádzky nie je až také náročné. A predsa sami sa vo svete prezentujeme, akú máme krásnu prírodu. Tak prečo kvasiť doma na gauči? Vek je chabá výhovorka, podľa toho, čo vidíme tu. Dá sa to! Starší ľudia by sa nedopovali tým odporným chemickým odpadom, čo sa nazýva liekmi. Ušetrili by sa peniažky a bolo by aj na ten chlebík navyše. Ak ale stereotypizujeme babky a dedkov ako ľudí, ktorí už nevládzu a majú radšej sedieť doma, lebo, čo ja viem, spomaľujú vystupovanie z autobusu, tak sme za ich chabé zdravie zodpovední aj my všetci. Ale takýto vzájomný vzťah treba budovať už od detstva. Nechcem tu mudrovať o veciach, ktoré sú, myslím si, každému samozrejmé. Len súhlasím s kórejskym myslením úcty voči starším ľuďom.
Nachádzame sa momentálne v meste Gwangju, čo je približne štyri a pol hodiny trvajúcej cesty juhozápadne od Soulu. Cestovali sme osobákom, ktorý vyzeral ako naše IC rýchliky. Potom nasledovala cesta hrôzy v taxíku. Miestni šoféri si asi myslia, že žijú v indickej Kalkate a prechody nie sú zárukou, že vás niekto nezrazí. Podobné je to aj s autobusmi. Masáž vaších lakťov a bokov vám spraví každé sedadlo a operadlo na ruky, až kým sa doslova nezvalíte na svoje miesto. Stáť v autobuse odporúčam iba masochistom. O použití angličtiny v tomto meste môžete iba snívať. Chválabohu, názvy ulíc sú v latinke a sem-tam sa objaví tabuľka s nápisom Information, pod ktorým nasleduje kórejský text. :-D Takže teraz nám mapy nepomáhajú. Skôr si pamätáme vyššie budovy a niektoré obchody. Miestnych sa tiež nemusíte pýtať na smer, pretože vám začnú hovoriť niečo po kórejsky a otázku "Do you speak english?" úplne ignorujú. Ale ak sa spýtate jednoduché Starbucks, tak okamžite vám ukážu cestu. Práve pri tejto kaviárni máme hostel, no proste šťastie! Po príchode do nového miesta sme boli pozvané na večeru. Ľudia, ktorí tu pracujú pochádzajú z rôznych krajín, ako Island, Fínsko, Anglicko, Španielsko, Nemecko. Dobrovoľníčky sme ale iba tri, ostatní majú v tomto hosteli normálne zamestnanie. Práca sa delí na upratovanie hostela, čo je vlastne veľký priestranný moderne vybavený byt v úplnom centre GwangJu. Sú tu dve veľké izby s poschodovými posteľami pre hostí a nás dobrovoľníkov. Menšie izby, kde bývajú zamestnaní, veľká kuchyňa, dve kúpeľne, obývacia miestnosť a celkom dlhá terasa. Navyše máme práčku, do ktorej sa zmestím aj ja, keď vytvorím zo seba kĺbko, čo už pri mojich kilách je čo povedať! :-D No a nesmie chýbať Kimchi chladnička, ktorú nikto nepoužíva.
Druhá práca prebieha v Art Center, kde sa deti učia rôznymi hrami angličtinu. Máme už svoj presný rozvrh, takže sme zvedavé na to centrum. Ale keďže sme sa zamilovali do kórejských detí, lebo sú neskutočné zlaté a rozdielne od malých európskych rozmaznaných safalatiek, tak sa na túto prácu tešíme. Prevažne budeme skôr pomáhať s upratovaním v centre. Lenže nám stačí aj sledovanie týchto zlatíčiek! A kto ma pozná, tak vie, že keď už toto ja poviem, tak to musí byť poriadna pravda.
Rána nebývajú také drastické, takže môžeme dlho spať, ale teraz, keď už máme presný časový harmonogram, chystáme nové výlety, lebo krajina je tu nádherná. Všade sú samé lesy a hory. Krajinu tvarujú tiež ryžové políčka a rieky. V brožúrkach sa dočítate o mnohých turistických trasách, takže mamka, dobre sme urobili, že mám aj horské poistenie! :-D
U nás bude ešte len 5 hodín, takže hop-šup, športovú obuv na nohy a von do prírody! Aby ste umelými kĺbmi neznepríjemňovali život sebe a aj vašim susedom, ktorí bývajú pod vami.
Mier a láska s vami!
Táni to si napísala tak krásne až mi je z toho mäkko mamJIT
OdpovedaťOdstrániťMier aj vám a veľa, veľa pekných zážitkov. Stále si to predstavujem, ako to tam je, no treba to asi zažiť na vlastnej koži:)mZ
OdpovedaťOdstrániťKeď si pomyslím, že niekto z našej školy mi povedal že neznáša starých ľudí tak mi je zle. Základom všetkého čo máme je úcta jeden k druhému.... ďakujem Táni za krásny príspevok ;-)
OdpovedaťOdstrániťTánička, tie tvoje príspevky sú úžasné, stále ma rozosmejú a spríjemnia mi deň. :-) Držte sa tam :-* Buňaňa :D
OdpovedaťOdstrániť