"Matfyz" účes mi narástol na hlave! Vlhkosť mi tu s vlasmi robí hotové divy. Ženy, ani natáčky tu nepotrebujete, objem a vlnky máte zadarmo! Pokiaľ vám teda nevadí, že na fotkách vyzeráte ako 220 voltové ľudské dynamo. Jediná návšteva vedeckého múzea a už si myslím, že rozumiem fyzike. :-D Po hodinovej ceste autobusom smrti dorazíte k obrovskému komplexu, ktorý vyzerá ako hviezdna loď a nie ako múzeum. Najprv vás možno pochytí mierna úzkosť, pretože v okolí múzea nenájdete ani nohu a ten prázdny priestor medzi zastávkou a budovou pripomína strašidelný film. Po vstupe sa to ale okamžite zmení a fanúšikom fyziky, ako je Zuzka, sa otvára fascinujúci svet. V múzeu si môžete vyskúšať rôzne pokusy, chytať "exponáty" a hrať sa až do vyčerpania. Keby tam Zuzka nemala mňa, tak tam ostane až do večera. Ale sama uznávam, že keby sa u nás vyučovala fyzika a chémia formou hry a mali by sme podobné múzeá, tak by deti získali úplne iný pohľad na vedu. Môže sa u nás propagovať reklama "Študuj vedu a techniku, budúcnosť sa ti poďakuje" a podobné slogany, ale pokiaľ sú slovenské deti na základných školách demotivované nudnými hodinami a neaktuálnymi učebnicami, tak je táto reklamná fraška len mrhanie našimi peniazmi. A práve do vedy sa oplatí efektívne investovať, aby sa nám všetkým potom budúcnosť mohla poďakovať. 

Ako Zuzka už včera napísala, zvládli sme otvárací deň, ktorého prevažnú časť sme strávili rozdávaním tých otravných letákov na ulici. Čas si krátime hraním hry Hádaj, na čo myslím. Ale v angličtine, žeby ste si nemysleli, že sa flákame! 

Dnes ráno sme sa boli poprechádzať do ďalšieho parku a náhodne sme objavili kláštor, kde práve končila budhistická omša a ľudia začali vychádzať von. Potom sme objavili vyhliadkovú vežu a užívali si voľný čas pred rozdávaním milovaných letákov. Dnes ale Zuzka dostala revolučný nápad, keď z papiera poskladala loďku a dala ju jednému okoloidúcemu dieťaťu, ktoré aj keď malo asi tri roky, tak sa nevedelo z toho spamätať. Iné, staršie dievčatko, ktoré od nás dostalo letákovú loďku, sa vrátilo poďakovať ešte raz. Tak sme začali z letákov skladať lodičky pre prípad, že okolo nás prejdú ďalšie decká. Zajtra si naštudujeme aj nejaké iné origami hračky a budeme zabíjať tri hodiny státia na ulici ručnými prácami. Veď naším poslaním je robiť radosť malým Kórejčatám, keď už majú taký ťažký život v školách!