Prvý večer sme strávili pri dobrom, mierne pikantnom
jedle. Po troch hodinách sme sa aj najedli. Však paličky, nie?!
Odmietame jesť príborom, hoci nie je zvláštnosťou, že miestni ho bežne
používajú. Kórejské jedlo je veľmi podobné japonskému a čínskemu, ale za
seba môžem povedať, že mi viac chutí a pripadá mi stráviteľnejšie.
Veľa
ľudí nevie, že v polovici 6.storočia sa budhizmus rozšíril z Kórey do
Japonska. Že dnešnému tak obdivovanému japonskému umeniu a najmä
keramike, sa Japonci priučili od kórejských majstrov. Kórejská je aj
pôvodná výroba zeleného a bieleho porcelánu. Kórea mala smolu, že
prepásla 17. až 19.storočie, keď naša európska šľachta zbierala japonské
a čínske umenie. Do konca 19.storočia žila Kórea vlastným životom,
takmer úplne izolovane od sveta. V súčastnosti sa svetom šíri Hallyu
alebo Kórejská vlna. Hoci, čítala som, že plastická chirurgia je tu
veľmi populárna a Kórejci, ženy aj muži, sa chcú podobať viac na
"umeliny Západu". Paradox!
Po večeri nás
SeungJu vzala na prechádzku do mesta k rieke Han. A keďže toto je Soul,
tak musíte cestovať minimálne polhodinu metrom, aby ste si nejakú peknú
prechádzku mohli spraviť. Okrem toho, že je v metre dokonalá čistota,
ani kôš nenájdete, tak na každej stanici sú sklenené bariéry, ktoré sa
otvoria až po príchode vláčika, čiže smola maniodepresívni sobci!
Plus,
ľudia sa pri čakaní na metro zoradia do dvoch radov a nastupujú
postupne. Ak si naše slovenské babky/tetky myslia, že je nová generácia
závislá na počítačoch a mobiloch, tak pri pohľade na miestnych by sa 10x
prežehnali! V celom podzemnom "meste" je voľné wifi, a tak sú vo vlaku
len dva typy ľudí. Tí so smartfónovým syndrómom a sem-tam niekto, kto
drieme. No a potom dve červené spotené slovenské ideály krásy ;-)
Pri
zistení, že každý Kórejčan, mladý aj starý, "fičí" na Samsungu,
kórejsky vyslovujte "Samsó", alebo tak nejak, sa Zuzka rozhodla
nevyťahovať svoju staručkú vytrvalú Nokiu112, ktorá im skôr pripomína
kalkulačku. No keďže nemôže z telefónu volať, lebo skrátka chudáčik
telefón vznikol v inej dobe, tak ono to vlastne aj je kalkulačka,
hodinky a budík.
Dnes sme zvládli zopár
turistických chodníčkov. Najprv to bol Gyeongbokgung palác, postavený v
roku 1395 dynastiou Joseon. Vstup a sprievodca boli zadarmo a my sme
mali šťastie na malú skupinku Amíkov, ktorí prehliadku začali o niečo
skôr, tak sme sa pridali k nim. Dozvedeli sme sa napríklad, že kráľ s
kráľovnou mali oddelené budovy, v ktorých bývali, pretože sa museli
riadiť prísnymi pravidlami konfucianizmu. Oddelenie mužov a žien sa
týkalo aj obyčajných ľudí. Dievčatá a chlapci boli v Kórei vychovávaní
od 7 rokov oddelene. No a samozrejme padla otázka, ako teda mohol mať
kráľ potomkov. Kráľ navštevoval kráľovnu, ale podľa rozvrhu len určité
dni. Na Zuzkinu otázku či raz do roka ujo sprievodca neodpovedal nič.
Asi nerozumel :-D
Po prejdení paláca,
mestských uličiek so suvenírmi a najlepším ľadovým čajom, aký sme kedy
pili, sme sa rozhodli navštíviť Namsam vežu, ku ktorej vás môže vyniesť
lanovka. Výhľad z veže na Soul bol neskutočný! Ovzdušie nad mestom je
naozaj čisté, na rozdiel od znečisteného Pekingu či Tokia.
Po
zostupe z vrchu sme sa ešte flákali preľudneným metrom, aby sme sa
dostali do Olympijského parku, ale vyšli sme trošku ďalej, takže táto
položka ostáva ešte na zozname. Za to sme ale mohli vidieť mrakodrap
Lotte world tower, ktorý práve stavajú maximálnou rýchlosťou, čo si
vyžiadalo už viacero úmrtí, ako nám povedala SeungJu. Ale predsa aj u
nás, najmä pri stavbe výpadovky na Košice bývajú úmrtia. Akurát sa to
netýka robotníkov, ale šoférov, ktorých ide trafiť šľak, keď tadiaľ
jazdia!
Večer nám SeungJu navarila domáce
kórejské jedlo a po kvalitnom vypálení dutín uhorkovým pálivým Kimchi
sme si pripravili ďalšie plány na zajtra.
joj zasmiala som sa len píšte a foťte bozkavam Vás obidve vlastne tri aj SeangJu a dakujem jej že sa o Vás postarala cmuk mamkaJitka
OdpovedaťOdstrániť